Dobrý úmysel so zlými následkami

Autor: Tomas Spurny | 5.6.2007 o 9:41 | Karma článku: 6,04 | Prečítané:  2108x

Nová legislatívna úprava nahráva najmä úžerníkom Ministerstvo spravodlivosti sa pokúša riešiť pálčivý problém úžery novou legislatívnou úpravou. Na prvý pohľad je to jednoduché: Niektorí občania prišli o strechu nad hlavou vďaka dlhu, ktorý bol poskytnutý a následne vymáhaný v podstate kriminálnou, podvodnou formou. Namiesto riešenia tohto konkrétneho problému, ktorý má zjavne kriminálnu podobu sa zákonodarca snaží riešiť problém „systémovo" - obmedzením maximálnej výšky ročných nákladov úveru. To však, bohužiaľ, systémovým riešením nie je.

Pasca na nevinných.

Určite dobre myslená ministerská iniciatíva skrýva absurdnú pascu pre všetkých  okrem podvodníkov, ktorých činnosť vyburcovala ministerstvo k aktivite. Problém, ktorý sa rieši, nebol spôsobený ani jednou z bánk či renomovaných spoločností zaoberajúcich sa spotrebiteľským financovaním, takzvaným consumer finance, čiže napríklad Quatro, HomeCredit, Cetelem či Provident Finance. Žiadna normálna finančná inštitúcia nepôsobí štýlom alebo metódami, ktoré sa ministerstvo snaží ukončiť. Inými slovami, zmena zákona prinesie tvrdšie pravidlá len pre tých, ktorí problém nevytvárajú, a nepostihne úžerníkov bez škrupúľ. Tí, ktorí sa pohybujú na hrane súčasných zákonov, budú naďalej prosperovať, pretože nájdu iné metódy na svoje podvody.   

Normálne spoločnosti zamerané na financovanie spotrebiteľov, či banky nadnárodného alebo regionálneho charakteru sa najviac obávajú reputačného rizika. Všetci účastníci priemyslu predaja a nákupu peňazí na konci závisia na zázraku, že občan im peniaze zverí a verí v ich návrat a na druhej strane nemá obavu o svoje zdravie či dom, pokiaľ si ich potrebuje požičať.

Čo sa stane?

Úžerníci od doby staroveku pracujú s násilím, strachom a podvodom voči slabším, menej sofistikovaným. Toto je hranica rozdeľujúca normálnu aktivitu od kriminálnej. Hranica by mala byť rešpektovaná zákonom aj procesom práva. Návrh zákona však túto hranicu ignoruje a všetko zhŕňa pod jednu strechu. Výsledkom celkom isto bude posilnenie úžery neregulovanej, nezákonnej a nezdanenej. Normálne subjekty zmenia svoje chovanie a prestanú úverovať slabšiu, rizikovejšiu vrstvu spotrebiteľov. Trh so spotrebiteľskými úvermi pocíti silnú zmenu. Ľudia z najnižších príjmových kategórií sa dostanú do situácie, kedy si nebudú môcť legálne požičať peniaze nikde. Fakt, že si peniaze nebudú môcť legálne požičať, ich však od samotného rozhodnutia alebo dokonca potreby neodradí. Naopak - zaženie ich do pazúrov skutočných úžerníkov, ktorí im požičajú bez zmluvy. Využijúc ich skutočnú tieseň im požičajú proti zmenke alebo notárskej zápisnici alebo akémukoľvek inému dokumentu, ktorý nebude mať právnu podobu zmluvy o úvere alebo pôžičke. A práve na konci takýchto „zmluvných" vzťahov sú potom vždy tragédie, ktoré pravdepodobne boli podnetom pre ministerstvo spravodlivosti.

Ako je to dnes?

Dnes je takmer každý, kto pracuje či má pravidelný príjem, schopný získať normálnu formu úveru. Môže sa oprieť o ponuku širokej palety finančných produktov zameraných na financovanie rodinných investícií či spotreby. Táto paleta zahŕňa produkty od kreditných kariet po hypotekárne úvery a je široko dostupná buď prostredníctvom bánk, alebo špecializovaných firiem. Drvivá väčšina týchto subjektov pracuje štandardným a poctivým spôsobom. Banka, ktorú reprezentujem, dobrovoľne dáva svojim klientom brožúru „Úvery s rozumom", v ktorej transparentne a zrozumiteľne komunikuje riziká spojené so zadlžovaním. VÚB taktiež ponúka rady ako prípadné problémy riešiť, aby nedošlo k tragédii vyplývajúcej z konkrétnej situácie. V tomto zmysle sme predbehli EÚ, ktorá pripravuje legislatívnu úpravu týkajúcu sa tejto problematiky. Nová smernica EÚ totiž sprísni pravidlá a presunie ťažisko zodpovednosti na finančnú inštitúciu. Inými slovami, poskytne spotrebiteľovi právo vrátiť „tovar" do 14 dní a zrušiť zmluvný vzťah bez akýchkoľvek sankcií. Táto norma jasne stanovuje hranicu medzi normálnym a kriminálnym požičiavaním peňazí. A vytvára základ pre silnú a zároveň symetrickú ochranu spotrebiteľa. Domnievam sa, že práve táto nová smernica ukazuje správny smer. Poďme ju teda využiť ku zmene nášho zákona.

Kde hľadať riešenie?

Som si istý, že súčasný návrh bude populárny pre širokú verejnosť a moje argumenty dostanú na frak, pretože nesmerujú k jasnému cieľu - teraz, tu a okamžite. Naviac pri prvoplánovom čítaní určite podsunú myšlienku, že hájim vysoké úroky. To však nie je pravda.

Problém s ktorým tu polemizujem spočíva v tom, že nemôžeme miešať karty opatrení obmedziť cenovú hladinu úrokov, s kartami procesu ochrany spotrebiteľa. Takto sa problém nevyrieši, iba vznikne nový.

Zákony predsa nesmú predpokladať, že všetci ľudia sú úplne hlúpi, negramotní a neschopní úsudku. Navyše, úžerníci vždy  číhajú na tých, ktorí majú málo voľby, alebo sú v zúfalej situácii. Úžernícka pasca na nich je nastavená tak, aby sa „lovec" čo najľahšie dostal k danému predmetu zabezpečenia. Produkt sám (v skutočnosti pasca) tak slúži ku krádeži domu či bytu. Jediným riešením je tvrdá a prísna kontrola subjektov pôsobiacich na trhu zo strany regulátora alebo súdu a ním stanovené opravné prostriedky. Táto kontrola musí obsahovať okrem iného nárok na zverejnenie ceny. Spotrebiteľ ju musí jasne vidieť a on musí rozhodnúť či je produkt dobrý alebo nie je.  Toto rozhodnutie by mal urobiť na základe jasnej, jednoduchej a tým aj zrozumiteľnej informácie, ktorú zákonodarca vyžaduje od každého subjektu, ktorý sa zaoberá úverovaním.        

Jednoducho povedané, ochrana spotrebiteľov musí byť postavená na súdnom a procesnom princípe, ale zároveň taktiež na informáciách, ktoré daná banka či financujúci subjekt musí poskytnúť. Táto informačná povinnosť by mala podmieňovať platnosť zmluvného vzťahu. Ďalej by mala zahŕňať informáciu o tom, čo inštitúcia môže urobiť v prípade neplnenia daného záväzku. Opäť, jasne a zrozumiteľne. Tento princíp by mal byť podporovaný účinným dohľadom nad symetriou vzťahu medzi spotrebiteľom a subjektom poskytujúcim financovanie. Ktokoľvek kto chce vykonávať obchodnú činnosť spočívajúcu v úverovaní občanov, mal by spĺňať predpoklady, ktoré vymedzia a oddelia prijateľné od neprijateľného v zmysle obchodných praktík a ďalších parametrov takéhoto podnikania.

Čo dodať na záver?

Všetci, ktorí si myslia, že banky a seriózne inštitúcie poskytujúce spotrebné financovanie sa tešia na moment, keď vydražia svojím veriteľom strechy nad hlavou, sa hlboko mýlia. Úroky, ktoré banky či splátkové firmy vyberajú, kryjú náklady, straty dané neschopnosťou splácať aj prípadné podvody. Väčšina normálnych inštitúcií dnes poskytuje spotrebné financovanie bez hmotného zaistenia a vymáha úvery štandardnými, zákon rešpektujúcimi prostriedkami. Hypotéky, ktoré nie sú splácané, sa každá banka snaží primárne reštrukturalizovať (upraviť splátkový kalendár), v krajných prípadoch riešiť dobrovoľnou dražbou a až po vyčerpaní všetkých možností využiť silnejšie právne prostriedky ako je exekúcia. Banky a im podobné inštitúcie, nemôžu utiecť pred prípadným súdnym sporom a pokiaľ prehrajú, strata je väčšia než obyčajné peniaze - utrpí ich reputačný kapitál. Zázrak dôvery je veľmi krehký. To neznamená, že aj silné finančné domy nerobia chyby a občas následne neprehrávajú. Jedno je však isté, navrhovaná zmena celkom obmedzí a zníži ich chuť kupovať riziko tých, ktorí túto dôveru potrebujú najviac. A to by bola veľká škoda. Pre obidve strany.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tomanová používa jednostranné stanoviská, súdy ju rešpektujú

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Zisťujeme, že dieťa je tiež človek

Tomanová nastúpila, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo urobiť.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.


Už ste čítali?